Čo je to imunita? Vrodená a získaná imunita

Obsah

• Základné rozdelenie imunity. Vrodená a získaná imunita 
• Aktívna a pasívna imunita 
• Ako podporiť imunitu 
• Ako dopĺňať zinok? 

Všeobecne sa dá povedať, že imunita je schopnosť organizmu rozpoznať a zabrániť poškodeniu spôsobenému patogénmi (baktérie, vírusy, huby, parazity), toxínmi, ale aj zmenenými vlastnými bunkami (napr. nádorovými). Imunitný systém funguje neustále. Niektoré zložky sú stále aktívne a chránia nás rýchlejšie (vrodená imunita), iné sa aktivujú cielene a špecificky po kontakte s konkrétnym patogénom (získaná imunita). Keď hovoríme o „druhoch imunity“, môžeme mať na mysli rôzne spôsoby, mechanizmy a kategórie, podľa ktorých organizmus vytvára ochranu.

Základné rozdelenie imunity. Vrodená a získaná imunita

Naša obranyschopnosť pracuje na dvoch úrovniach, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

1. Vrodená (nešpecifická) imunita

Dá sa povedať, že je to naša prvá línia obrany, s ktorou prichádzame na svet. Reaguje rýchlo, ale „naslepo“ – útočí na všetko, čo vyhodnotí ako cudzie.  Zahrňuje fyzikálne bariéry (koža, sliznice), biochemické bariéry (žalúdočná kyselina, lyzozým), fagocyty - bunkové zložky (neutrofily, makrofágy) a NK-bunky.  Reaguje okamžite alebo v priebehu niekoľkých hodín, ale nemá „pamäť“ pre konkrétne patogény.

Prvou časťou vrodenej imunity sú fyzické prekážky. Ich úloha je jednoduchá - nepustiť "nepriateľa" dovnútra.

• Koža je najväčší imunitný orgán. Ak nie je porušená (rana, škrabanec), väčšina baktérií nemá šancu prejsť.
• Sliznice a riasinky: V nose a dýchacích cestách sa nachádzajú drobné „metličky“ (riasinky) a hlien. Tie zachytávajú prach a vírusy a doslova ich vymetajú von (napríklad kašľom alebo kýchnutím).
• Kyselina v žalúdku: Ak sa náhodou do žalúdka dostane niečo „pokazené“ alebo plné škodlivých baktérií, úlohou žalúdočnej kyseliny je prípadné nebezpečné zložky rozpustiť.

Ak sa predsa len nejakému vírusu alebo baktérii podarí preniknúť cez kožu (napríklad cez ranu), nastupuje druhá fáza vrodenej imunity – špeciálne bunky v krvi a tkanivách. Tieto bunky fungujú na princípe, že nepotrebujú vedieť o akú formu infekcie ide, snažia sa eliminovať všetko čo im je cudzie.

• Makrofágy: Sú to väčšie bunky, ktoré sa pohybujú po tele, ktorých úlohou je pohltiť všetko cudzie, čo do tela nepatrí.
• NK bunky: Úlohou týchto buniek je vyhľadávanie vlastných buniek tela, ktoré sú poškodené a fungujú nesprávne - napríklad bunky napadnuté vírusmi. Keď takúto bunku NK bunky nájdu, prinútia ju zaniknúť.

Medzi hlavné časti vrodenej imunity patrí schopnosť vyvolať zápalový proces.  Zápal napríklad v mieste poranenia na koži sa prejavuje sčervenaním miesta a tiež možnou vyššou teplotou v okolí poranenia.  Pri zápale dôjde k vyššiemu prekrveniu, ktoré zabezpečí, že sa na miesto dostane viac bielych krviniek, ktoré pracujú proti infekcii napríklad baktériami a sú dôležitou súčasťou ozdravného procesu.

2. Získaná (špecifická) imunita

Je to imunita pri ktorej sa imunitný systém “učí” bojovať proti rôznym druhom infekcií. Funkcia získanej imunity je eliminácia patogénov, neutralizácia toxínov, vývoj pamäťových buniek po infekcii alebo očkovaní.

Získaná imunita sa vyvíja pomalšie a vytvára imunitnú pamäť po každom prekonaní infekcie vytváraním pamäťových buniek, ktoré zostávajú v organizme a pri opakovanej - už prekonanej infekcii reaguje ich zásluhou imunitný systém rýchlejšie.

Pri získanej imunite trvá tvorba protilátok pri novej nepoznanej infekcii dlhšie, preto v prvých fázach doposiaľ neprekonanej infekcie pracuje skôr vrodená imunita. Získaná imunita je dôvodom, prečo väčšinu prekonaných detských chorôb (ako sú napríklad ovčie kiahne) dostaneme spravidla len raz za život.  Vlastnosti získanej imunity sa využívajú napríklad aj pri očkovaní.

Pri získanej imunite rozoznávame dva hlavné druhy lymfocytov - bielych krviniek:

• B-lymfocyty: Zohrávajú úlohu pri výrobe protilátok, ktoré pri infekcii eliminujú a označujú patogény, čím zabezpečia ich zničenie.
• T-lymfocyty: Rozpoznávajú infikované vlastné bunky a ničia ich alebo pomáhajú regulovať odpoveď. T-lymfocyt infikovanú bunku zlikviduje a tým zabráni šíreniu nákazy ďalej do tela.

Aktívna a pasívna imunita

Podľa spôsobu získania môžeme imunitu zozdeliť na aktívnu a pasívnu imunitu.

Prirodzená aktívna vzniká po prekonaní infekcie — organizmus vytvorí vlastné protilátky a pamäťové bunky. Umelá aktívna imunita vzniká po očkovaní — expozícii oslabenému alebo inaktivovanému patogénu, alebo jeho časti vyvolá tvorbu pamäťových B a T buniek. Trvanie účinku aktívnej imunity je zvyčajne dlhodobejšie.

Prirodzená pasívna imunita je napríklad prenesenie protilátok z matky na plod počas tehotenstva, alebo do novorodenca v materskom mlieku. Pri podaní hotových protilátok vzniká tzv. umelá pasívna imunita, ktorá poskytuje okamžitú, ale skôr prechodnú ochranu. Trvanie účinku pasívnej imunity je krátkodobé (týždne až mesiace), pretože podané protilátky sa metabolizujú a nepodporujú tvorbu pamäťových buniek.

Ako podporiť imunitu

Spôsobov ako podporiť imunitný systém je veľa. Snahou človeka by mal byť zdravý životného štýl, a aktivity podporujúce všeobecné zdravie, ako napríklad:

• Vyvážená strava, dostatočný prísun bielkovín, ovocia, zeleniny, celozrnných produktov, zdravých tukov, ktorá obsahuje aj dôležité mikronutrienty, napríklad vitamíny D a C, zinok, selén atď.
• Dostatok spánku je dôležitým faktorom pre imunitu. Kvalitný spánok znižuje stres a podporuje imunitné procesy. Pri dospelých sa doporučuje dĺžka spánku 7-9 hodín.
• Pravidelná pohybová aktivita a zdravá hmotnosť. Obezita môže viesť k problémom a oslabeniu imunitnej reakcie
• Hygiena a prevencia chorôb, čo zahŕňa napríklad správne umývanie rúk, snaha o vytvorenie zdravého bývania a bezpečné manipulovanie s potravinami
• Rozumné používanie liekov. Užívanie antibiotík len na základe lekárskeho predpisu. Vyhýbanie sa sa zbytočnému podávaniu abtibiotík bez dohľadu.
• Probiotiká a prebiotiká, ktoré majú pozitívny vplyv na mikrobióm v tráviacej sústave. Účinok probiotík a prebiotík na celkovú imunitu sa líši podľa kmeňa a situácie v ktorej sú podávané.
   

Dopĺňať stravu o vitamíny, minerály, stopové prvky a iné mikronutrienty sa doporučuje hlavne v situáciách ak je preukázaný nedostatok - deficit. Neodporúča sa jednostranné užívanie vysokých dávok mikronutientov „pre posilnenie imunity“ bez indikácie.

K podpore imunitného systému sú bežne využívané doplnky s vitamínom C a vitamínom D. Stopový prvok zinok má tiež v imunite dôležitú úlohu. Pri jeho nedostatku môže byť imunita oslabená. 

Pozrite si video, ako zinok pomáha bojovať pri oslabenej imunite:

Ako dopĺňať zinok?

Zinok je možné dopĺňať rôznymi spôsobmi. Je prítomný v mnohých potravinách, ako sú mäso, ryby, orechy, semená, strukoviny, mliečne výrobky a celozrnné produkty. Ak je hladina zinku v organizme nedostatočná, dá sa tento dôležitý stopový prvok doplniť pomocou liečivých prípravkov obsahujúcich zinok. Dobrou voľbou sú prípravky s obsahom zinku a organickej zložky, akou je napríklad kyselina orotová.

Zinkorot - zinok, ktorý lieči.

Liek Zinkorot sa používa na liečbu nedostatku zinku v prípadoch, ak bežnou diétou nie je možné zabezpečiť jeho dostatočný príjem.

Zinok zohráva dôležitú úlohu v imunitnom systéme, pri integrite pokožky, hojení rán, chuti a čuchu, funkcii štítnej žľazy, raste a vývoji organizmu a neurologickej funkcii.

Zinkorot je voľnopredajný liek s obsahom orotátu zinočnatého, dihydrát, určený na vnútorné použitie. Pred užitím lieku si pozorne prečítajte príbalovú informáciu a poraďte sa s lekárom, alebo lekárnikom.